Biosimilárne lieky
V roku 2006, Európska lieková agentúra (EMA) schválila prvý biologicky podobný (biosimilárny) liek v EÚ. Od vtedy bolo v EÚ schválených 86 biosimilárnych liekov, ktoré podľa Medicines for Europre priniesli pacientom viac ako 2 miliardy liečebných dní (https://www.medicinesforeurope.com/wp-content/uploads/2020/12/BIOS5.pdf). Navyše, kumulatívne dni liečenia pacientov za ostatných 10 rokov sa každých 1,5 roka zdvojnásobili. Dostupnosť biosimilárnych liekov pre pacientov sa v ostatných rokoch na Slovensku zlepšuje.
Čo je biologický liek?
Biologická liečba predstavuje nový terapeutický prístup, ktorý na základe zistenia patofyziologickej príčiny ochorenia zabezpečuje jej cielenú liečbu. Biologické lieky (biologiká), vrátane biosimilárnych, pochádzajú zo živých organizmov, z ktorých sa získavajú biotechnologickými metódami. Je to liek, ktorý obsahuje jednu alebo viac účinných látok pochádzajúcich z biologického zdroja alebo od neho odvodených. Niektoré syntetizované biologiká sa nachádzajú prirodzene v ľudskom tele, ako napríklad proteíny, ku ktorým patrí inzulín, rastový hormón či erytropoetíny. Iné, ako monoklonálne protilátky sú cielene namierené proti štruktúram či už fyziologicky, alebo patologicky sa vyskytujúcim v organizme (monoklonálne protilátky proti TNF-alfa, interleukínom, ale spike proteínu SARS-CoV-2 vírusu a podobne). Účinné látky biologických liekov sú zložitejšie a komplexnejšie, než účinné látky nebiologických, chemických liekov. Takúto zložitosť sú schopné napodobniť (vyprodukovať) iba živé organizmy. Ich zložitosť, ako aj dĺžka a spôsob, akým sa vyrábajú, môže viesť k určitej miere akceptovanej variability molekúl tej istej účinnej látky, aj v jednotlivých šaržiach referenčného biologického lieku.
Čo je biosimilárny liek?
Biosimilárne lieky sú vyrábané biotechnológiou a uvádzajú sa na trh až po vypršaní patentovej ochrany biologického referenčného lieku. Sú vyvinuté tak, aby boli veľmi podobné existujúcemu biologickému referenčnému lieku (malé rozdiely sa však vyskytujú pri všetkých biologických liekoch, nakoľko ich účinné látky sú veľké, komplexné molekuly, pochádzajúce zo živých buniek). Tieto malé rozdiely sú akceptované len v prípade, že nie sú klinicky relevantné. Schválený biosimilárny liek sa používa v rovnakej dávke na liečbu rovnakých ochorení, ako referenčný liek. Ak sa na používanie referenčného biologika vzťahujú osobitné bezpečnostné opatrenia, tie isté opatrenia budú zvyčajne platiť aj pre používanie biologicky podobného lieku.
Všetky biosimilárne lieky dostupné v Európe sú vyvíjané, vyrábané a schvaľované podľa prísnej legislatívy EÚ, ktorá dáva záruku dodržania všetkých štandardov bezpečnosti, účinnosti a kvality u všetkých liekov. Na biosimilárne lieky sa v EÚ vzťahujú rovnako prísne požiadavky na farmakovigilanciu (dohľad nad bezpečnosťou liekov), ako na referenčné biologické lieky.
Proces hodnotenia biosimilárnych liekov v rámci EÚ prináleží Európskej liekovej agentúre. Rozhodnutie o uvedení lieku na trh (rozhodnutie o registrácii) v EÚ vydáva Európska Komisia, jej schválenie platí pre všetky členské štáty v EÚ dňom vydania rozhodnutia.
Zoznam všetkých biosimilárnych liekov, ktoré sú v EÚ centrálne povolené, sa nachádza na webovej stránke agentúry EMA. Informáciu o tom, či je liek biologicky podobným liekom, možno nájsť v súhrne charakteristických vlastností lieku (SPC).
Ako sa hodnotia biosimilárne lieky v EÚ?
Hlavná časť hodnotenia spočíva v porovnaní biosimilárneho lieku s jeho referenčným liekom, aby sa preukázalo, že medzi nimi nie sú žiadne významné rozdiely.
Príslušný regulačný úrad uplatňuje vo svojom hodnotení štúdií prísne kritériá, pričom porovnáva kvalitu, bezpečnosť a účinnosť týchto dvoch liekov. Okrem údajov týkajúcich sa čistoty výroby, ako aj správneho fungovania biosimilárneho lieku sa tiež vyžaduje rozsiahle porovnanie s referenčným biologickým liekom.
Porovnania sa vykonávajú postupným spôsobom, začínajú sa podrobnými fyzikálno - chemickými skúšaniami v laboratóriu. Štúdie kvality zahrňujú komplexné porovnania štruktúry a biologickej aktivity ich účinných látok, a následne sa podľa potreby prechádza na porovnávacie klinické štúdie (štúdie na ľuďoch). Keďže referenčný liek je v EÚ povolený už niekoľko rokov a jeho klinický prínos je stanovený, niektoré štúdie uskutočnené s referenčným liekom nie je potrebné opakovať. Štúdie zamerané na bezpečnosť a účinnosť preukazujú, či neexistujú významné rozdiely v ich prínosoch a rizikách, vrátane rizika imunitných reakcií. Vzhľadom na spôsob, akým sa biologicky podobné lieky vyvíjajú, nie je vždy potrebné uskutočňovať klinické štúdie o biosimilárnom lieku pri všetkých ochoreniach, pri ktorých sa preukázala účinnosť referenčného biologického lieku. Namiesto toho je niekedy možné rozšíriť údaje o bezpečnosti a účinnosti zo štúdií jedného ochorenia na ostatné chorobné stavy. Tento postup je známy ako extrapolácia. Rozhodnutie o tom, či sa na liečbu ďalších stavov budú vyžadovať nové klinické štúdie, prijíma EMA podľa jednotlivých prípadov, pričom vychádza z vedeckých dôkazov. Navyše, biosimilárne lieky taktiež podliehajú výrobným normám (Správna výrobná prax), ktoré sú regulačnými úradmi pravidelne kontrolované.
Ako sa sleduje bezpečnosť biologicky podobných liekov?
Tak ako pri všetkých liekoch, bezpečnosť biosimilárnych liekov sa po registrácii nepretržite sleduje. Každá spoločnosť musí vytvoriť systém na sledovanie vedľajších, nežiaducich účinkov hlásených pri používaní svojich liekov. Pacienti môžu taktiež sami oznámiť podozrivé vedľajšie účinky. Regulačné úrady hodnotia zaznamenané údaje o bezpečnosti, ako aj systém farmaceutickej spoločnosti na sledovanie bezpečnosti liekov (systém farmakovigilancie). Ak sa vyskytnú hlásenia spojené s obavou o bezpečnosť, regulačné úrady ich vyhodnotia a prijmú náležité opatrenia.
Môže sa biosimilárny liek a jeho referenčný liek zamieňať navzájom?
Agentúra EMA hodnotí biosimilárne lieky za účelom vydávania povolení k registrácii liekov. Podľa spoločného hodnotenia EMA a národných liekových agentúr, biosimilárne lieky schválené v EÚ sú navzájom zameniteľné a majú rovnaký klinický efekt. To znamená, že biosimilárny liek môže byť zameniteľný za referenčný liek a naopak (vice versa), a taktiež jeden biosimilárny liek môže byť zameniteľný za druhý v rámci tej istej referenčnej skupiny (https://www.ema.europa.eu/en/news/biosimilar-medicines-can-be-interchanged).
Európsky experti usúdili, že ak biosimilárny liek bol schválený v EÚ, tak ďalšie aditívne switch štúdie pre podporu zameniteľnosti pre predpisujúceho lekára už nie sú potrebné.
Ako sa dostanem k biosimilárnej liečbe ?
Biologická liečba, vrátane liečby biosimilárnym liekom je v kompetencii lekára s príslušnou špecializáciou k danému ochoreniu.
Prečo používať biosimilárnu liečbu?
Biosimilárne lieky významne prispievajú k udržateľnosti zdravotnej starostlivosti v Európe, navyše pomáhajú riešiť jednu z hlavných výziev súčasnosti - ako zabezpečiť, aby všetci európski pacienti mali spravodlivý a včasný prístup k požadovanej liečbe. Ich užívaním dochádza nielen k zníženiu čakacích dôb na liečbu najmä v onkológii, onko-hematológii, liečbe autoimunitných ochorení, cukrovky, ale aj k odliečeniu oveľa väčšieho počtu pacientov.
Najviac skúseností s modernými biosimilárnymi liekmi majú na Slovensku pacienti so zápalovými ochoreniami tráviaceho traktu, reumatickou artritídou a onkohematologickí pacienti. Používanie biologicky podobných monoklonálnych protilátok sa na Slovensku traduje od roku 2013.