Generická preskripcia funguje vo väčšine Európy
Pridané: 19. 08. 2010Pri generickej preskripcii je na recepte názov účinnej látky, nie komerčný názov lieku, ako sa to väčšinou uplatňuje v slovenských podmienkach. V prípade generickej preskripcie konkrétny liek následne vydáva až lekárnik, pričom spravidla vyberá ten najlacnejší, ktorý má v sklade. Podrobný prehľad uplatňovania generickej preskripcie v 27 štátoch za minulý rok zostavil Spolkový inštitút pre zdravie (OBIG) pre rakúske ministerstvo zdravotníctva. Zo štúdie racionálneho používania liekov vyplýva, že v 22 krajinách EÚ je generická preskripcia možná, v piatich nie. Rozdielna je však vykonateľnost. Generická preskripcia je záväzná len v štyroch krajinách: ● Estónsko; ● Litva; ● Portugalsko; ● Rumunsko. V ostatných 18 krajinách (vrátane Slovenska) sa generická preskripcia môže uplatňovať orientační; pre lekárnika. Člen Prezídia Slovenskej lekárnickej komory PharmDr. Peter Stanko, ako aj MUDr. Tomáš Szalay z Health Policy Institute pre ZdN potvrdili, že predpisovať liek na základe účinnej látky na Slovensku umožňuje zákona 140/1998 o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisoch.
Viaceré krajiny už dokonca na vykonávanie generickej preskripcie vydali predpisová pokyny. Za neuplatňovanie pokynov lekárom hrozia sankcie v: ● Českej republike; ● Nemecku; ● Lotyšsku; ● čiastočne v Španielsku, vo Francúzsku či vo Švédsku. Podľa informácií MUDr. Tomáša Szalaya z HPI sa vo Veľkej Británii má predpisovať pomocou názvu účinnej látky až 80 percent liekov.
Bežnou súčasťou zdravotníckych systémov v Európe i v zámorí je generická substitúcia, ktorá je veľmi podobná generickej preskripcii. Generická substitúcia je možnosť nahradenia predpísaného lieku iným liekom v lekárni. Podmienkou je, že pôvodný liek, ako aj liek, ktorým sa pôvodný nahrádza, obsahujú rovnaké množstvo rovnakých účinných látok. Ako sa uvádza v správe ÖBIG, generická substitúcia je možná v 19 krajinách EÚ, z toho v 6 krajinách je záväzná. Na Slovensku bola generická substitúcia zakotvená v zákone od 1. decembra 2004 a neskôr zjednodušená v roku 2007. Podľa odborníkov sa však nevyužíva dostatočne práve preto, lebo v zákone nie je daná povinnosť jej vykonávania.
(mli)
Zdroj: Zdravotnícke noviny č. 29/2010, str. 1 (19.8.2010)