Šéfuje kontrole liekov: Na túto prácu treba odvahu.

Zuzana Baťová vedie Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Ide o štátnu organizáciu, ktorá kontroluje, či firmy, distribútori a lekárne dodržiavajú všetky pravidlá a či ich lieky sú bezpečné pre pacienta. Jej úrad teraz hodnotí aj firmu, ktorá vyrába očné kvapky. Pred pol rokom jej ich zakázali vyrábať, lebo proces nebol v poriadku. Odvtedy pacientom chýbajú očné kvapky. Mala na starosti aj dohodu medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými o uznávaní inšpekcie. Ale aj preverovanie podnetu o lieku z Kuby, po ktorého užívaní dostal pacient rakovinu.

V rozhovore hovorí o tom, či sa stretáva s úplatkami, či na ňu politici tlačia, prečo sú distribútori a lekárne agresívnejší pri kontrolách ako v minulosti a prečo dnes nevie, či chce zostať na svojej pozícii.


Slovensko týždne blokovalo celú Európsku úniu a jej dohodu o uznávaní liekových inšpekcií s USA. Vy ste to museli riešiť. Aký to bol mesiac?

Posledný mesiac bol veľmi dramatický. Amerika je v inom časovom pásme, aj preto sme niekedy odchádzali z práce neskoro večer. Mohli sme s nimi priamo komunikovať len málokedy, ale keď posielali e-maily, chceli najmä posledné týždne veľmi rýchlo odpoveď. Posledný týždeň to bola skúška ohňom.

Čo bolo na tom najťažšie?

Celý proces trval viac ako dva roky. Ťažké bolo zistiť, čo od nás Američania žiadajú, lebo pre Európu sme splnili všetko. Do USA sme posielali balíky dokumentov, ale nemali sme spätnú väzbu, či to je dostačujúce, či treba niečo zmeniť, doplniť. Nevedeli sme, či im to vyhovuje.

Prečo o nás rozhodovali na poslednú chvíľu? Schválenie sme dostali deň pred uplynutím termínu, dokedy sa o dohode a všetkých štátoch Únie muselo rozhodnúť.

Pre nás to nebolo na poslednú chvíľu, riešili sme to vyše dvoch rokov a dodržali sme všetky termíny. Niekto musel byť posledný. Týždeň pred nami schválili Nemecko, predtým Holandsko. Nemyslím, že sme niečo zanedbali, ale posledný týždeň to bolo medializované, a tak to bolo náročnejšie.

Jedným z problémov nášho uznania bola firma Unimed Pharma, ktorá vyrába očné kvapky, čo potvrdila aj ministerka zdravotníctva. Ako to ovplyvnili?

Tým, že Američania boli na pozorovanej inšpekcii v Unimed Pharme, sa dôvera americkej strany voči slovenským výrobcom a aj inšpektorom znížila. Bolo to preto, čo v tej firme videli a čo v nej bolo.

Po tejto inšpekcii ste im vzali povolenie vyrábať očné kvapky a pacienti ich stále nemajú. Ministerstvo zdravotníctva povedalo, že august je kľúčový a kvapky by sa mohli dostať na trh. V akom štádiu to je dnes?

Momentálne prebieha už tretia inšpekcia v tejto firme. Počkám si na závery a na to, čo inšpektori prinesú.

Dnes neviete povedať, či v auguste budú mať pacienti kvapky?

Dnes definitívne rozhodnutie povedať neviem.

Vo firme ste museli nájsť niečo závažné, ak firma pol roka nemôže vyrábať lieky. Čo to bolo?

Inšpekcie trvajú niekoľko dní. Inšpektor musí skontrolovať, či je zabezpečená kvalita výroby. Kontrolujú dokumentáciu lieku a výrobného procesu, pozerajú, ako sa operátori vo výrobe správajú, čo robia, aké úkony. Inšpektori majú na to celý postup, aby vedeli, na čo sa majú pozrieť. A naši inšpektori vedia, čo majú robiť. Išla som sa pred dvoma rokmi s inšpektormi pozrieť na jednu inšpekciu. Bola to tiež sterilná výroba ako Unimed Pharma. Aj keď som farmaceut, obdivovala som, kde sa zastavili a na čo sa pýtali, lebo ja som okolo niektorých vecí prešla s pokojom Angličana bez povšimnutia.

Skúsite povedať príklad?

Napríklad sme išli po chodbe, na ktorej bol zhruba v 20-centimetrovej výške malý vodovodný kohútik. Nevšimla som si ho, ale inšpektorka si ho všimla a pýtala sa, čo to je. Povedali jej, že to je čistená voda. A potom sa začala pýtať – ako vodu kontrolujú, kam ide, odkiaľ ide a na čo ju používajú. Ak ju používajú na umývanie, aby bol priestor sterilný, ako to zabezpečujú, keď je kohútik voľne na chodbe. Boli to nenápadné veci, ale oni vedia, na čo sa majú pozrieť.

A ako to bolo v Unimed Pharme?

Problém bol okrem iného v správaní operátora. Pozorovali ho a zistili, že tú istú činnosť robí inak. Mal to byť najvyšší stupeň aseptickej výroby. Ale ak sa vo výrobe nedodržia rovnaké postupy, ako vedia zabezpečiť, že vyrobený liek je rovnaký? To je totiž dôležité, aby procesy boli pri aseptickej, sterilnej výrobe identické.

V čom sa správal inak?

Napríklad k linke pristupoval z rôznych strán. Alebo si otrel čelo a potom sa chytil častí vo výrobe, ktoré majú byť sterilné. Inšpektori vedia, ako to má vyzerať a vedia, ako to majú kontrolovať.

Ako to môže zmeniť očné kvapky? Mohli nebyť sterilné.

Očné kvapky musia byť sterilné. A zabezpečenie sterility v Unimed Pharme bolo spochybnené. Ak by pacient dostal nesterilné kvapky napríklad po operačnom zákroku na oku, najkatastrofickejší scenár sa volá endoftalmitída. Je to celkový zápal oka, ktorý môže viesť až k strate zraku. To je to najhoršie. V každom prípade, keď je kvapka nesterilná a nakvapká sa do oka, ktoré je zranené, tak miesto toho, aby liečila, zanesie infekciu. Nevieme, koľko druhov rôznych mikroorganizmov tam teoreticky mohlo byť zanesených. Toto bolo riziko.

Teraz ste na tretej kontrole za pol roka, keď nemajú povolenie vyrábať. Prvými dvoma neprešli?

Nie. Nevedeli odstrániť pochybenia.

Mohli to stihnúť alebo to bolo také náročné?

Neviem to posúdiť z pohľadu firmy, ale my sme od nich nežiadali, aby investovali do haly či prístrojov. Bolo to o tom, ako majú nastavené procesy a ako sa správa ich personál. Z nášho pohľadu to je veľa práce pre firmu, ale je to odstrániteľné.

Keď sa vaši inšpektori vrátia a výsledky budú porovnateľné s tými predchádzajúcimi, stále nebudú mať pacienti lieky?

Určite nie. Kým tu budem, tak sa nepodpíšem pod rozhodnutie, ktorým by sme mali ohroziť kvalitu liekov a následne pacientov. Aj keď sa budú pacienti hnevať. Ak by sme to dovolili, pustili by sme na trh liek, ktorý nemá požadovanú vysokú kvalitu a ohrozili by sme pacientov.

Kedy budete mať výsledky kontroly?

Do konca týždňa budem mať predbežné informácie, je to priorita.

Ohľadne prípadu Unimed Pharmy sa niekedy objavujú reakcie, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv chce firmu ohroziť až zničiť. Počuli ste to aj vy?

Áno, a veľmi ma takéto konšpiračné teórie mrzia. Máme inšpekčnú správu, ktorá má zhruba 15 strán, kde sa odvolávame na zákony, usmernenia či postupy – slovenské alebo európske. Úplne každý nedostatok, ktorý inšpektori našli, má oporu v niektorom záväznom dokumente. Nemá zmysel vyvracať tieto konšpiračné teórie, lebo to, čo sa tam našlo, je nespochybniteľné. Napokon, uznala to aj samotná firma, keď podpísala správu z inšpekcie a aj tým, že začala pracovať na nápravných opatreniach.

Prečo len táto firma u nás vyrába očné kvapky?

Tento typ výroby je naozaj veľmi komplikovaný a má najnáročnejšie štandardy. Je to najvyšší level vo farmaceutickej výrobe. Problém je, že iní výrobcovia postupne z nášho trhu odišli a ostala len Unimed Pharma. Odchádzali postupne a nik si neuvedomil, že tu ostane jeden výrobca, od ktorého je závislé celé Slovensko. Ale hovoríme o úzkom spektre ochorení, pri ktorých došlo k výpadku. Viem, že pre očných operatérov to bolo veľmi ťažké, ale nevypadli kvapky na všetky ochorenia.

Stretli ste sa s tým, že by sa firmy chceli dohodnúť, ak im niečo nájdete, alebo že ponúkali inšpektorom úplatky?

Ja som sa s tým nestretla. A ani u Unimed Pharmy sme sa nestretli s tým, že by inšpektorom alebo mne ponúkali úplatky. Bol to veľmi veľký problém a začalo sa o situáciu zaujímať viacero strán, presiahlo to aj odbornú a profesionálnu úroveň, kde spolu komunikuje firma a štátny kontrolný orgán. Začali sa o to zaujímať médiá, zdravotný výbor, ministerstvo.

Mali ste niekedy porovnateľne veľký prípad, ktorý ste kontrolovali?

Odkedy som na pozícii riaditeľky, bol toto najväčší prípad.

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská vás v tomto či pri dohode medzi Úniou a USA podporila? Aké máte vzťahy?

Vzťahy s ministerstvom sú profesionálne.

Čo to znamená?

Vždy som bola vypočutá, vždy si na ministerstve našli čas aj na osobné stretnutie. To, čo bolo náročnejšie, je akcieschopnosť ministerstva.

Dlhšie ste teda čakali na akciu ministerstva, ako by to bolo dobré?

Áno.

Snažia sa politici na vás vplývať a hovoriť, ako by ste mali v prípadoch niektorých firiem postupovať alebo aby ste zľavili z vašich kritérií?

V prípade Unimed Pharmy bola situácia neprehľadná a evidentne sa o tento prípad všetci zaujímali viac ako o mnoho iných inšpekcií.

Keď ste nastúpili ako riaditeľka, veľa z vašich inšpektorov odišlo. Zmenil sa spôsob, akým robíte inšpekcie dnes a ako ich inšpektori robili pred vaším nástupom do vedenia?

Keď som pred tromi rokmi nastúpila, inšpekcia bola v katastrofálnom personálnom stave. Niekoľko mesiacov nebol šéf inšpekcie, traja zo štyroch inšpektorov, ktorí kontrolujú výrobu, dali výpoveď a boli vo výpovednej lehote. Celé sa to rozpadlo. Potrebovali sme celý tím vybudovať nanovo. Od roku 2016 sem prišli noví inšpektori, ktorí sa zaúčali, chodili na tréningy do zahraničia, pomáhali nám kolegovia z Česka, Holandska aj z Európskej liekovej agentúry.

A tak aj postupy inšpekcií sa vytvorili nanovo a učili sme sa ich robiť tak, ako sa robia v zahraničí. Tento tím inšpektorov má skúsenosti aj z výroby, robili aj na druhej strane a majú teda iný pohľad. Vedia, na čo sa majú opýtať a kam sa majú pozrieť. Takže áno, práca inšpektorov sa veľmi zmenila a to vo výrobe, v lekárňach aj veľkodistribúcii.

Sú lepšie?

Sú rozhodne iné. Keď sa firma, kde sme na inšpekcii, začne hnevať, miestami až vyhrážať, viem, že sa inšpektori pýtajú správne.

Ako to vyzerá, keď sa hnevajú alebo až vyhrážajú? Deje sa to často?

Vo výrobe ani nie, ale vo veľkodistribúcii a lekárňach sa to začína diať častejšie, ako sme si to vedeli predstaviť. Inšpektorky sú často ženy, majú svoje rodiny. Minule za mnou prišla adekvátne nahnevaná inšpektorka, že sa jej počas inšpekcie opýtali, že či si je istá, že auto, na ktorom prišla, je v poriadku. Pýtala sa ma, či má toto robiť za tabuľkový plat s dvoma deťmi. Už u nás nepracuje a je to celkom pochopiteľné.

Odišla pre vyhrážky?

Určite aj kvôli tomu.

Aká inšpekcia to bola?

Bola to cielená inšpekcia v lekárni, ale neviem, o ktorú konkrétne išlo. Dnes dopoludnia som mala stretnutie s kolegami a hovoria mi, že kontroly sú extrémne náročné. Niekedy ich nepustia do lekárne či veľkodistribúcie. Inšpekcie sú už za účasti právnikov firmy a bodyguardov. Predstavte si, že prídu dve ženy a čakajú ich tam gorily. Začína to byť veľmi náročné a chce to veľa odvahy.

Čo v tomto môžete robiť?

Zvažujeme, či nepožiadame políciu, aby chodila s nami.

Čo kontrolujete vo veľkodistribúcii a lekárňach?

V lekárni sa pýtajú, aké lieky majú mať na sklade. Vedia, kde v systéme majú hľadať veci, ktoré by mohli byť problém. Pozerajú sa, odkiaľ prijali v lekárni liek, faktúry, dodacie listy, čo s liekom spravili. Ak majú mať na sklade sto kusov, chcú ich vidieť, chcú vidieť, či k liekom majú aj recepty. Ak im to zmizlo zo stavu, tak sa pýtajú ako. Už to nie je o tom, že sa pozerajú, či je zapísaná teplota v zošite.

Čo nachádzajú?

Že to nesedí. Napríklad majú iné počty liekov, ako mali mať podľa dokladov.

Ide o reexport liekov, že sa lieky, ktoré sú u nás lacné, vyvezú do krajiny, kde sú drahšie?

Áno. A na to reagujú majitelia extrémne citlivo. Vyvážanie liekov sa pozastavilo a bolo pár mesiacov, keď sme mali všetky lieky. Teraz sa to začína zhoršovať.

Boli zvyknutí na iné inšpekcie?

Áno. Dnes začíname kvôli tomuto desiatky správnych konaní. Niektoré vedieme my, niektoré na župe, iné na ministerstve.

Fungujú naše lekárne dobre?

Nedá sa to paušalizovať. Sú stále poctiví lekárnici, ktorí dajú liek pacientovi. A potom sú špekulanti.

Je veľa špekulantov?

To neviem odhadnúť. Nestretávame sa s tým v lekárňach, ktoré sú v sieťach. Ide najmä o lekárnikov, ktorí bojujú o prežitie.

O lekárňach je mýtus, že to je veľký biznis, lebo sú na každom rohu.

Už to tak nie je.

Predtým, ako ste prišli do Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ste boli spolumajiteľkou lekárne v Trnave. Prečo ste ju predali?

Mala som ju šesť rokov. Predala som podiel vyslovene z rodinných dôvodov. Cestovala som z Bratislavy do Trnavy. Dcéra začala chodiť do prvej triedy a bolo treba byť s ňou. Keď sme slúžili v lekárni pohotovosť, bolo to do desiatej večer, prišla som domov o pol dvanástej a dcéra na mňa čakala.

Je rozdiel robiť pre štát a byť v súkromnej sfére?

Nevnímam to tak.

Ako kontrola môžete odobrať povolenie, zastaviť výrobu, môžete rozhodnúť o veciach, ktoré pre firmu môžu znamenať vysoké sumy. Koľko tu ľudia zarábajú?

Nástupný plat je 830 eur v hrubom. Jedným z mojich cieľov vo funkcii bolo niečo urobiť s platmi, aby z nich vedeli ľudia v Bratislave aspoň vyžiť. Lebo ak ponúkneme absolventovi farmaceutovi 900 eur už aj s príplatkom, nepríde sem pracovať.

O koľko sa vám podarilo zvýšiť platy?

Inšpektori majú v priemere 1200 v hrubom, čo nie je ani priemerná mzda v Bratislavskom kraji (to je 1400 eur, pozn. red.).

Mnohí z nich pracovali vo farmaceutických firmách, kde mávali omnoho vyššie platy. Akú majú motiváciu robiť pre kontrolný úrad za takúto mzdu?

Tu môžu byť napríklad doma cez víkend. Keď si urobia svoju prácu, nemusia tu byť do večera. Nerobila som nikdy vo farmaceutickej spoločnosti, ale viem si predstaviť, že tempo práce tam je extrémne rýchle.

Je ťažké niekoho nájsť, kto by u vás chcel pracovať? 

Je. Často vypíšeme voľné miesta a musíme ich opakovať aj trikrát. Nemáme problém získať absolventov farmaceutov, lebo je pre nich atraktívne prísť do liekovej agentúry, získať informácie, dostať sa k európskym expertom. Problém je, že po dvoch či troch rokoch odchádzajú do farmaceutických firiem. Sme taká lacná univerzita pre farmafirmy. Podarilo sa mi trochu zmeniť systém odmeňovania, tak máme prvú skupinu ľudí, ktorá ostala päť či šesť rokov a začína k sebe ťahať mladých. Vieme tak teraz robiť veci, ktoré sme dlho chceli robiť.

Čo napríklad?

Chceli sme byť veľmi aktívni v Európskej liekovej agentúre, a to sa nám podarilo.

Čo tam robíte?

Odkedy Slovensko vstúpilo do Únie, chodili sme na rokovania Európskej liekovej agentúry, ale boli sme tam do počtu. Nerobili sme žiadne posudky, neprispievali sme odbornou činnosťou. Zmenili sme to a dostali sme sa medzi aktívne európske štáty. Posudzujeme teraz niektoré molekuly pre celú Európu a sme za to ako Slovensko zodpovední.

Vy teda posudzujete, či sa niektorý liek dostane na celoeurópsky trh?

Áno.

Prečo sme to doteraz nerobili?

Neprihlásili sme sa, neboli sme aktívni.

Kvôli brexitu sa Európska lieková agentúra (EMA) sťahovala z Británie. Aj Slovensko ju chcelo získať. Mrzelo vás, keď sme ju nezískali?

Mňa nie. Hneď po brexite sa povedalo, že Európska lieková agentúra sa potrebuje presťahovať do štátu, kde je veľmi silná národná lieková agentúra, ktorá má veľa národných expertov a môže byť partnerom EMA, ktorá bude potrebovať pomoc. V tejto situácii sme pred tromi rokmi neboli a nie sme v nej ani teraz, hoci sme už aktívni. Na severské štáty či Holandsko skutočne nemáme a máme čo dobiehať.

Ak by ste sa im chceli vyrovnať, čo potrebujete?

Stabilizovať tých, čo sú tu a vychovávať ďalších expertov, aby skúsenosť nestála na jednom či dvoch ľuďoch. Lebo tí keď odídu, skúsenosť sa stratí.

Potrebujete teda viac peňazí, aby ste ich vedeli motivovať?

Tým, že robíme európske posudky, EMA nám za to platí. Už to je menej o peniazoch ako o tom, nájsť ľudí.

Váš ústav mal na starosti podnet, ktorý prišiel kvôli kubánskemu lieku na diabetickú nohu. Ide o liek, ktorý u nás nie je registrovaný, neprešiel testovaním na európskej úrovni a je dovážaný ako súčasť deblokácie kubánskeho dlhu. Podnet sa týkal pacienta, ktorý po užívaní lieku dostal rakovinu prostaty.

Podnet prišiel v januári. Vzhľadom na utajený režim dovozu lieku sme o tomto lieku nemali žiadne informácie a celý podnet sme preto preposlali na ministerstvo zdravotníctva. Ale chceli sme preveriť, či je podnet reálny, či to nie je vymyslené. Išli sme vykonať štátny dozor do zariadenia, kde údajne mal pacient liek dostávať. Ako lieková agentúra však nemáme kompetenciu získavať informácie o pacientovi. Nemôžeme nahliadať ani do zdravotnej dokumentácie.

Môžeme sa starať len o liek. Keď sme išli na kontrolu, pýtali sme sa, či podávali pacientovi daný liek, koľko dostal dávok a aké mal nežiaduce účinky. Výsledok sme napísali a poslali na ministerstvo. Potom nás požiadali, aby sme vykonali štátny dozor vo všetkých centrách, kde sa liek podával a aby sme zozbierali nežiaduce účinky. Nič iné sme nemohli urobiť.

Kedy budú výsledky toho zberu?

Správa bola sfinalizovaná a zaslaná na ministerstvo zdravotníctva.

K čomu ste dospeli?

Správa je na ministerstve.

Mal by sa tento liek na Slovensku naďalej používať alebo je pozastavenie jeho užívania správne?

V správe je aj moje odporúčanie.

Vnímate svoju funkciu ako politickú?

Rozhodne nie. Prešla som výberovým konaním.

Cítili ste pri lieku z Kuby či teraz pri očných kvapkách alebo inokedy politické tlaky?

Neviem, či politické. Boli tlaky, ale nechcem ich nazývať politickými.

Volávajú vám politici, aby ste nejako rozhodli?

Stalo sa mi iba raz, že mi zavolal politik.

O čo išlo?

To nebudem zverejňovať.

O pár mesiacov budú voľby, chceli by ste tu ostať aj po nich?

Dnes na to neviem odpovedať.

Čo to ovplyvní?

Či budem mať dostatok vnútornej motivácie. Ak bude iný minister alebo ministerka, tak aj ich rozhodnutie, či so mnou budú chcieť spolupracovať.

Hovorili ste, že sa to tu stabilizovalo, vyrokovali ste vyššie platy, začali ste robiť európske projekty. Tak prečo by ste chceli odísť? Baví vás to ešte?

Farmaceutická odborná časť ma baví. To, čo ma prekvapilo, a stále mi zaberá strašne veľa času a energie, je prevádzková časť, ktorá nesúvisí s odbornosťou. Zmluvy, verejné obstarávanie, výberové konania. Je toho neskutočne veľa a odvádza to moju pozornosť od toho, prečo vlastne lieková agentúra existuje.

Nemali by ste mať ľudí, ktorí by to robili?

V princípe áno, ale zasa narážame na to, kto to pôjde robiť do štátnej podriadenej organizácie. Lebo sem sa ťažšie hľadajú ľudia ako na ministerstvo. Napríklad so mzdárkou máme problém stále.

Váš manžel Rado Baťo, bývalý poradca prezidenta Andreja Kisku, vstúpil nedávno do strany Spolu, pýtajú sa vás na to podriadení či politici?

Nie, zatiaľ sa ma nepýtali kolegovia, priateľsky ani pracovne. Nik sa ma to nepýtal, ste prvá.

Zaujímajú sa o vás politici?

Nie, ak nekomplikujeme biznis, tak to nie je zaujímavá inštitúcia.

Máme jedny z najlacnejších liekov. Sú aj názory, že ceny sú už také nízke, že keďže sme malý trh, je to problém a firmy o nás nemajú záujem. Ako to vnímate?

Presne takto. Sme veľmi malá krajina a do malej krajiny s nízkymi cenami pri prísnej regulácii firmy nechcú prísť. Na druhej strane, nedávno sme si s kolegami z iných liekových agentúr začali zdieľať zoznam liekov, ktoré chýbajú. Ukázalo sa, že veľké krajiny ako Taliansko či Rakúsko majú pomaly väčší zoznam nedostupných liekov ako Slovensko. Problém s nedostupnosťou liekov nie je len na Slovensku či vo V4. Začína to byť celoeurópsky problém. Premýšľam, čo sa deje. Lieky jednoducho v Európe nie sú.

Ako si to vysvetľujete?

Ešte neviem. Teraz si to začínam uvedomovať, lebo doteraz si tieto informácie každý na národnej úrovni strážil. Po brexite sa prelomili ľady a začali sme si informácie zdieľať a vidíme, že to je problém. Naše nízke ceny neprispejú k tomu, aby u nás lieky boli. Ani všetky regulácie, ktoré sa valia na výrobcov a farmaceutický priemysel.

Je regulácia už príliš veľká?

Napriek tomu, že som predstaviteľka liekovej agentúry, vnímam, že farmaceutický trh v Európe začína byť v určitých momentoch preregulovaný. Trh nestihne zapracovať jednu reguláciu a už ide ďalšia. To sa týka lekárnikov, výrobcov, všetkých. Som presvedčená, že na to budeme musieť v Európe zareagovať.

 

Zuzana Baťová

Vyštudovala Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2004 získala na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave kvalifikáciu v odbore lekárenstvo. V roku 2007 získala na Univerzite Komenského v Bratislave doktorát v odbore farmakológia. Absolvovala viaceré zahraničné pobyty na univerzitách v Belgicku a v Kanade.

V roku 2003 začala pracovať na Univerzite Komenského ako odborná asistentka na Katedre farmakológie a toxikológie. Od roku 2004 do roku 2012 pôsobila ako zodpovedný farmaceut vo verejnej lekárni v Trnave a neskôr aj v Bratislave. Potom pôsobila štyri roky ako vedúca sekcie vedeckých a regulačných procesov registrácie liekov v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv.

Je členkou Siete riaditeľov liekových agentúr. Do funkcie riaditeľky a vedúcej služobného úradu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv ju vymenoval minister zdravotníctva Tomáš Drucker od septembra 2016.