Spotreba generík u nás klesá, zbytočne míňame desiatky miliónov
Pridané: 08. 10. 2019
Slovensko patrí k štátom OECD aj EÚ s mierne nadpriemerným, avšak dlhodobo klesajúcim podielom spotreby generických liekov. Pacienti aj poisťovne tak zbytočne platia za lieky, ktoré majú lacnejšiu avšak rovnako kvalitnú a bezpečnú alternatívu.
Na základe dát OECD o liekoch hradených z verejných zdrojov dosiahol podiel spotreby generických liekov vo finančnom vyjadrení na Slovensku 27,1 % v roku 2017, pričom priemer EÚ za 12 štátov s dostupnými dátami bol 23,1 % a priemer OECD za 16 štátov s dostupnými dátami bol 24,5 %. Vyšší podiel ako Slovensko mala napríklad Kanada (29,3 %), Nemecko (34,6 %), Spojené Kráľovstvo (36,2 %) a s najvyšším podielom Rakúsko (50,2 %). Ešte v roku 2008 malo Slovensko podiel spotreby generík vo finančnom vyjadrení na úrovni 38,9 %, čo bola najvyššia hodnota spomedzi štátov s dostupnými dátami. Uvedené porovnania dávajú základný obraz, čiastočne sú však skreslené použitím rôznych metodík vykazovania dát.
Poznámka: Pri údajoch za Slovensko sa v roku 2016 zmenila metodika, čím sa spresnili vykazované údaje.
Spotrebu liekov sleduje aj súkromná firma IQVIA, ktorá čerpá údaje z hlásení distribútorov liekov o predaji v jednotlivých štátoch. V porovnaní s OECD sú tieto údaje dostupné za viacero štátov a vďaka jednotnej metodike sú lepšie porovnateľné. Nevýhodou je, že tieto dáta sledujú celkovú spotrebu a neumožňujú porovnanie spotreby podľa úhrad z verejných zdrojov. Okrem toho IQVIA uvádza údaje o spotrebe v cenách výrobcov, nie sú tam teda zahrnuté marže distribútorov a lekární ani dane zo spotreby, napríklad DPH.
Podľa tohto zdroja klesla spotreba generických liekov na Slovensku vo finančnom vyjadrení z 32,6 % v roku 2012 na 29,7 % z celkovej spotreby liekov v roku 2016. To bolo mierne viac ako priemer EÚ za 18 štátov s dostupnými dátami (26,6 % v roku 2016), avšak najmenej spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (priemer V4 bez Slovenska 38,4 %). Najvyššiu spotrebu generík malo spomedzi 21 sledovaných krajín Poľsko (48,3 %).
Domáce zdroje ponúkajú aj novšie údaje, ktoré potvrdzujú trend poklesu spotreby generík. Podľa databázy Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktorú sme prepojili so zoznamami kategorizovaných liekov, klesla úhrada zdravotných poisťovní za generické lieky v rokoch 2015 až 2018 z 20,23 % na 18,99 % z celkovej úhrady za všetky lieky. Podiel úhrad za originálne lieky stúpol v rovnakom čase zo 71,11 % na 72,00 %, resp. z 899 miliónov eur na 984 miliónov eur. Nižší podiel spotreby generických liekov v porovnaní s dátami OECD či IQVIA vyplýva z odlišnej metodiky, ktorá nezachytáva lieky chýbajúce v kategorizačných zoznamoch. Ide o lieky s približne 8-percentným podielom na úhradách zdravotných poisťovní. Patria medzi ne najmä nekategorizované lieky hradené poisťovňami na výnimky, resp. lieky podávané v nemocniciach.
Medzinárodné porovnanie spotreby umožňuje veľmi hrubo odhadnúť potenciál úspor, resp. zvýšenia dostupnosti liečby v dôsledku intenzívnejšieho využívania generických liekov. Ak by podiel spotreby generík stúpol o 10 percentuálnych bodov, dostal by sa blízko priemeru krajín V4 bez Slovenska podľa databázy IQVIA, resp. blízko úrovne krajín s najvyšším podielom spotreby generík podľa OECD. Potenciál úspor by ovplyvnil desatinu verejných výdavkov na lieky, čo podľa databázy NCZI zodpovedá úhradám zdravotných poisťovní v roku 2018 vo výške 136,6 miliónov eur ročne. Ak by zdravotné poisťovne platili za generiká o 25-35 % nižšie ceny, tak by úspora z nárastu spotreby generík o 10 percentuálnych bodov na úkor drahších liekov dosiahla 34-48 miliónov eur ročne. Tieto peniaze by sa dali použiť na rozšírenie liečby pre viacerých pacientov.
Pokles bude pokračovať
V rokoch 2013 až 2018 platilo pravidlo, podľa ktorého musel každý prvý generický liek vstupujúci na náš trh znížiť cenu o 35 % oproti originálu. S účinnosťou od 1.1.2018 a v praxi od 1.6.2018 sa podmienky výrazne sprísnili, keď sa zaviedol tzv. 3-prahový vstup. Ide o povinnosť znížiť cenu pre prvé tri generické lieky zaradené do kategorizácie. V roku 2019 ide o zrážky o 45 % pre prvý, 10 % pre druhý a 5 % pre tretí liek. Okrem toho platia na Slovensku prísne podmienky pre tzv. medzinárodné referencovanie (porovnávanie) cien liekov, podľa ktorých nemôže byť liek drahší ako priemer cien z troch krajín EÚ s najnižšou cenou.
Kombinácia vysokých zrážok z cien pri 3-prahovom vstupe s prísnym medzinárodným referencovaním môže odrádzať výrobcov od vstupu na trh. Výrobcovia generík, ktorí majú záujem prísť na slovenský trh, totiž musia cenu znížiť výrazne pod úroveň, ktorá už aj tak patrí k najnižším v EÚ. Povinné zrážky z cien navyše nemajú ekonomické opodstatnenie tam, kde existuje potenciál pre súťaž viacerých výrobcov na trhu, čo je aj prípad väčšiny generík. Zníženie záujmu generických výrobcov o slovenský trh naznačujú údaje o počte podaných žiadostí o kategorizáciu liekov, ktoré zverejňuje ministerstvo zdravotníctva. Počet žiadostí o kategorizáciu generických liekov klesol z 268 v roku 2017 na 189 v roku 2018, teda o 29 %. Za prvý polrok 2019 bolo podaných 75 žiadostí, čo naznačuje, že pokles bude pokračovať aj v roku 2019.
Pokles počtu generických liekov vstupujúcich na trh potvrdzujú aj údaje o liekoch zaradených do kategorizačného zoznamu. Porovnanie vstupov rôznych typov liekov 12 mesiacov pred (jún 2017 až máj 2018) a po (jún 2018 až máj 2019) zavedení 3-prahového vstupu potvrdzuje, že došlo k zníženiu absolútneho aj relatívneho počtu generických liekov vstupujúcich na trh a k zvýšeniu absolútneho aj relatívneho počtu nových originálnych liekov. Počet nových generických liekov klesol z 240 na 172, zatiaľ čo počet nových originálnych liekov stúpol zo 65 na 130. V relatívnom vyjadrení podiel nových generických liekov klesol zo 79 % na 54 % zo všetkých liekov vstupujúcich v danom čase na trh, kým podiel nových originálnych liekov stúpol z 21 % na 41 %.
Odporúčania
Pre intenzívnejšie využívanie generických liekov na Slovensku odporúčame:
- Motivovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane lekárov, aby predpisovali a vydávali finančne dostupnejšie lieky s rovnakou účinnou látkou. Môže ísť o finančnú motiváciu (napr. zdieľanie úspor medzi poisťovňou a poskytovateľom), ako aj o nefinančnú motiváciu (napr. lepšia informovanosť, vzájomné porovnávanie predpisových praktík poskytovateľov, príkaz ministerstva).
- Vzdelávať študentov medicíny a farmácie, lekárov, farmaceutov a pacientov o výhodách a rizikách generickej liečby. Osveta a vzdelávanie o dostupnosti a účinkoch generických liekov je kľúčovým opatrením pre zvýšenie ich dostupnosti. Ak pacienti a lekári nebudú mať dostatočnú dôveru k týmto liekom, nedá sa očakávať, že ich budú vo vyššej miere užívať, resp. predpisovať.
- Prehodnotiť význam existencie tzv. 3-prahového vstupu ako aj výšku povinných zrážok z cien pre generické lieky zaradené do kategorizácie, a to osobitne pri liekoch, kde sa dá predpokladať súťaž viacerých výrobcov, resp. dodávateľov liekov. Upraviť legislatívu tak, aby pre účely povinnej zrážky z ceny nebol vstup nového balenia k už zaradenému lieku považovaný za vstup nového lieku na trh.
- Zrušiť výnimku z tzv. fixného doplatku poistenca, resp. ponechať túto výnimku len pre lieky, pri ktorých nie je potenciál pre vstup konkurenčných liekov na trh. Uvedená výnimka môže odrádzať výrobcov lacnejších liekov vstúpiť na trh, resp. im sťažuje podmienky udržať sa na trhu. Súčasne znižuje motiváciu výrobcov lacnejších liekov znižovať ceny, keďže vďaka kompenzácii doplatku pacienta na nulu sa trhové postavenie drahšieho lieku zmení len veľmi ťažko.
Viac informácií si prečítajte v „Analýze stavu a možností širšieho využívania generických a biosimilárnych liekov na Slovensku“. Analýzu vypracoval inštitút INEKO vďaka finančnej podpore Asociácia pre generické a biosimilárne lieky (GENAS). Pri jej vzniku sme spolupracovali s Farmaceutickou fakultou Univerzity Komenského.
Peter Goliaš
riaditeľ INEKO