Ďalšie zmeny v liekovej politike

PRINT, dátum: 11. 06. 2020, zdroj: Zdravotnícke noviny

V dôsledku pandémie COVID-19 pripravilo ministerstvo zdravotníctva ďalšie zdravotnícke zákony súvisiace s aktuálnou situáciou. Časť sa dotýka opäť zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, na základe ktorého mení počas vyhlásenej mimoriadnej situácie tzv. fixný doplatok. Zmena sa odôvodňuje tým, že zabezpečí, aby verejné prostriedky postačovali na úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a ZS z verejného zdravotného poistenia.

„Uvedeným ustanovením budú držitelia registrácií nútení k prehodnocovaniu ceny liekov. Výnimka z fixného doplatku bude uplatňovaná na liek, ktorého doplatok poistenca je vyšší ako 3 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca," píše sa v dôvodovej správe.
„Asociácia GENAS dlhodobo poukazuje na nevyhnutnosť opatrení, ktoré by prispeli k vytvoreniu transparentného a predvídateľného prostredia," povedala MUDr. Terézia Szádocka, MPH, prezidentka asociácie, a pripomenula, že „jednou z takýchto možností bola schválená zmena zákona 363/2011, platná k 1. 1. 2020, ktorá prešla riadnym legislatívnym procesom a účinnosť mala nadobudnúť od 1. 7. 2020". Táto legislatívna zmena mala zrušiť nesystémovú výnimku z fixného doplatku pri liekoch, ktoré majú dostupnú generickú, resp. biosimilárnu alternatívu. „Naďalej by ponechávala možnosť kompenzácie doplatkov pri liekoch, ktoré nemajú vo svojej referenčnej skupine generiká, resp. biosimiláry, a tým by zabezpečila dostupnosť liečby pre pacienta s najnižším doplatkom," priblížila T. Szádocka.

Asociácia pripomína, že vládnym návrhom zo dňa 5. 6. 2020 však dochádza k zmene predmetnej legislatívnej normy v zrýchlenom legislatívnom konaní, bez opory o dopadovú štúdiu, ako aj absencie možnosti pripomienkovania dotknutých subjektov. Aj zdravotná poisťovňa Dôvera upozorňuje, že dôsledkom tohto opatrenia budú náklady na lieky vyššie, ako by mali byť, pretože nepodporuje vstup generických liekov do úhradového systému ani nezvyšuje konkurenciu medzi výrobcami liekov. „V konečnom dôsledku na to doplatí pacient, ktorý bude mať menší úžitok z peňazí, ktoré vynakladáme na zdravotnú starostlivosť," tvrdí ZP Dôvera.

Podobne Union zdravotná poisťovňa považuje uvedenú zmenu platnej legislatívy za nesprávnu. „Zmena platnej legislatívy sa javí ako uprednostnenie niektorých skupín pacientov na úkor iných skupín pacientov, čo považujeme v solidárnom systéme financovania zdravotnej starostlivosti za neakceptovateľné," reagovala Union ZP.

V prípade schválenia uvedenej zmeny legislatívy Union predpokladá znížený vstup biologicky podobných liekov na trh v SR a ďalšie zhoršenie nepriaznivého trendu v rozsahu spotreby generických liekov v systéme zdravotnej starostlivosti v SR. Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sa navrhovanou legislatívnou zmenou dosiahne, že už pri doplatku vyššom ako 3 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR pomer úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku poistenca za liek nemusí zostať nezmenený. „V praxi to znamená, že aj pri nižšom doplatku poistenca, ako je v súčasnosti, bude môcť dôjsť k jeho zníženiu alebo úplnému zrušeniu bez toho, aby to malo vplyv na výšku úhrady zdravotnej poisťovne. Navrhovaná zmena by mala mať teda pozitívny sociálny dosah na pacientov," tvrdí VšZP.

Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) navrhované zmeny v súvislosti s fixným doplatkom vníma ako ústretový krok smerom k pacientom. „V mimoriadnej situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza po pandémii COVID-19, to znamená, že farmaceutické spoločnosti budú môcť v prípade potreby kompenzovať pacientom vzniknuté doplatky, čo doteraz nebolo v takej miere možné," reagovalo na zmenu AIFP.

Aktuálnosť

Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího táto zmena nespôsobí nárast nákladov na lieky. „Predchádzajúca vláda zaviedla zákon, ktorý by od 1. 7. rušil možnosť, že firmy, ktoré tu majú lieky a doplatok pre pacienta by tam bol viac ako 50 eur, by zrazu nemohli skompenzovať tento vysoký doplatok pacientom," reagoval minister. Podľa neho by sa od 1. 7. stalo to, že pacient by mohol prísť do lekárne a mohol by byť od neho vymáhaný doplatok vyše 50 eur. „Toto je niečo, s čím naša vláda nikdy nebude súhlasiť, a ak by aj takýto pacient v tejto situácii mohol hľadať lacnejší liek, naším názorom je, že práve v pandémii COVID-19, keď veľmi dobre vieme, že ambulancie nefungovali na plný výkon a teraz sa to, naopak, uvoľňuje, je množstvo pacientov, ktorí potrebujú naozaj riešiť svoje závažné problémy v ambulanciách. Tak je absolútne nevhodné, aby pacienti chodili teraz do ambulancií a prestavovali sa na nejaké lacnejšie ekvivalenty," doplnil minister. „Prestavovať pacienta na inú liečbu je často veľmi náročný proces a toto presne by sa stalo od 1. 7., a preto tento zákon je v parlamente teraz, preto súvisí s pandémiou, preto je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní, pretože počas pandémie prestavovať pacientov, ktorým by stúpli nehorázne doplatky za lieky, je nielen neetické, ale aj nesprávne," vysvetlil M. Krajčí.

Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) informovala, že na stretnutí s ministrom v zastúpení 1. viceprezidentom Dominikom Tomekom zástupcovia MZ na podklade modelového zoznamu hradených liekov s vyznačenými zmenami doplatkov demonštrovali očakávané dosahy na pacientov. „Od 1. 7. 2020 by podľa navrhovaného znenia zákona nebolo možné kompenzovať doplatok pre 50 referenčných skupín, z toho iba 34 referenčných skupín obsahuje liek bez doplatku a 16 nemá možnosť lieku bez doplatku. Nemožnosť kompenzovať doplatok pacienta sa týka celkovo 141 liekov, generických, biologicky podobných aj originálnych. Doplatky by sa pohybovali od 50 až po viac ako 200 eur," uviedla AOPP.

Obidve strany na základe predbežných prepočtov odhadli dosahy na pacientov rádovo v miliónoch eur a zhodli sa na tom, že pre mnohých pacientov a ich rodiny by to mohlo v súčasnosti mať významné negatívne sociálne dosahy. „AOPP chápe potrebu zrýchleného legislatívneho konania v tomto prípade, ale opakuje, že obchádzanie štandardných legislatívnych postupov a časového harmonogramu znevýhodňuje pacientske organizácie, ktoré nemajú platený úradnícky aparát a nie sú schopné venovať sa analýze návrhov v časovej tiesni a bez sprievodných náležitostí v podobe dopadových štúdií," uzavrela asociácia.